Laureáti Krištálového krídla za rok 2007

*
Pavol Zelenay - hudba
Mária Kráľovičová - divadlo a film
Daniela Hantuchová - šport
Karol Pieta - medicína a veda
Ľubomír Feldek - publicistika a literatúra
Miroslav Trnka - hospodárstvo
Milota Havránková - výtvarné umenie 
Ivan Matušík - architektúra
Vladimír Kompánek - mimoriadna cena za celoživotné dielo

2006

Marián Hossa - šport
Vladimír Godár - hudba
Tina Čorná - publicistika a literatúra
Zora Palová - výtvarné umenie
Roman Polák - divadlo a film
Martin Mistrík - medicína a veda
Karol Spišák - celoživotné dielo 
Antonovi Bajanovi - mimoriadnou cenou za celoživotné dielo

2005
Prof. Dušan Kállay – výtvarné umenie a architektúra
Ingrid Timková - divadlo
Mikuláš Škuta - hudba
Juraj Čobej - šport
Zlatica Puškárová – literatúra a publicistika
RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc. – medicína
Doc. Ing. Štefan Rosina, PhD – hospodárstvo
Ing. Eugen Jurzyca – mimoriadna cena
Leopold Haverl – cena za celoživotné dielo
2004
Jack Martin Händler - hudba
Eva Pavlíková - divadlo
Róbert Kotian - publicistika
Prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc. - medicína a veda
Veronika Zuzulová - šport
Ing. Milan Fiľo - hospodárstvo
Ing. Károly Hodossy - financie
Ilja Zeljenka - celoživotné dielo v oblasti hudby
Andrej Bán - publicistika
2003
Kamil Peteraj - hudba
Pavol Barabáš - film
Ing. Adrián Ďurček - hospodárstvo
Mgr. Art. Hedviga Hamžíková - grafika
Ivan Podstupka - publicistika
Prof. MUDr. Ján Danko, CSc. - medicína
Pavel Polanský - celoživotné dielo v oblasti hudby
Soňa Müllerová - cena divákov
2002
Ján Berky Mrenica - hudba
Ladislav Chudík - divadlo
Dušan Dušek - publicistika a literatúra
Doc. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc. - veda
majstri sveta v hokeji - šport
Tomáš Malik – Fed Cupové družstvo - šport
Ing. Jaroslav Mlynček - hospodárstvo
Martin Bútora - mimoriadna cena
2001
Prof. Štefan Nosáľ - hudba
Martin Huba - divadlo
Karol Kállay - výtvarné umenie a fotografia
Prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc. - veda
Prof. MUDr. Ivan Kraus, DrSc. - medicína
Doc. Jozef Vengloš - šport
Ing. František Hirner - hospodárstvo
Tibor Bartfay - celoživotné dielo
Eva Krížiková - divadlo
2000
Peter Dvorský - hudba
Ľubica Vargicová - hudba
Štefan Šimák - publicistika
Rudolf Biermann - film
Pavol Mikulík - divadlo
Jaroslav Filip - in memoriam
MUDr. Hedviga Zajacová - medicína
Akademik Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc. - veda
Prof. MUDr. Jaroslav Siman, CSc. - medicína
Dominik Hrbatý - šport
Martina Moravcová - šport
Prof. MUDr. Pavel Traubner, CSc. - medicína
Brigita Schmögnerová - financie
Ivan Mikloš - makroekonomika
Ing. Vladimír Soták - hospodártvo
1999
Ondrej Lenárd - hudba
Ján Ďurovčík - divadlo
Natália Hejková - šport
Katarína Brandoburová - šport
Marián Leško - publicistika
MUDr. Jozef Mašura, CSc. - medicína
Prof. RNDr. Lev Bukovský, DrSc. - veda
Ing. Elena Kohútiková - hospodárstvo
Ing. Peter Weber - hospodárstvo
Ing. Rudolf Janáč - financie a poistovníctvo
MUDr. Michal Čierny - reprezentovanie v zahranicí
1998
Peter Lipa - hudba
Prof. Bohdan Warchal - celoživotné dielo
Ján Filc - šport
Jozef Bednárik - divadlo
Emília Vášáryová - divadlo a film
Anna Ghanamová - publicistika
Lajos Grendel - literatúra
Prof. MUDr. Milan Zaviačič DrSc. - medicína
Prof. MUDr. Alica Kapellerová DrSc. - medicína
Prof. Miroslav Urban - veda
Ing. Jolana Petrášová - hospodárstvo
Ing. Ivan Ivanič - hospodárstvo
Karol Ježík - in memoriam
Prof. Dr. h. c. Ľudovít Rajter - celoživotné dielo
1997

Milan Lasica - celoživotné dielo
Július Satinský - celoživotné dielo
Ján Ďuriš - film
Božidara Turzonovová - divadlo a film
Prof. Eva Siracká - medicína
Anna Vargová - publicistika
Dr.h.c. Ing. Jozef Uhrík, CSc. - hospodárstvo
Vladimír Jancura - publicistika
Ida Kirillová - hudba
Pavel Dvořák - literatúra
Martin Tešovič - šport
Andrej Šeban - hudba
Ing. Vladimír Masár - financie
Basketbalistky SCP Ružomberok - šport
Edita Bukovská - hospodárstvo

Laureáti Krištálového krídla za rok 2008

Diana Mórová - divadlo a audiovizuálne umenie
Ľuboš Jurík, Dušan Rapoš, Jozef Šuhajda - publicistika a literatúra
Mária Šustrová - medicína a veda
Ivan Šramko - hospodárstvo
Pavel Paňák, Martin Kusý - architektúra
Pavol a Peter Hochschornerovci - šport
Peter Pollág - výtvarné umenie
Adriana Kučerová - hudba
Ing. Tadeáš WALA - cena za celoživotné dielo

Rozhovor s Alexejom Vojtáškom

Dajme si pozor, nech nám krídla nezhoria

 

 

Jeho diela upútajú na prvý pohľad. Majú v sebe čosi, čo ťažko opísať, priťahujú poroznosť a robia človeku dobrena duši. Rovnako inšpiratívne, ako obrazy akademického maliara Alexeja Vojtáška, sú aj stretnutia s ním. Pretože vníma veci, ktoré na prvý pohľad nevidieť.

 

Hoci sme kultúrny národ, výtvarné umenie patrí do sféry záujmu iba neveľkej skupiny ľudí. Čím je to spôsobené? Pretrvávajúcim presvedčením, že pokiaľ sa niekto v umení nevyzná, radšej sa oň ani nezaujíma, aby sa nestrápnil?

Stretávam sa s takýmto názorom, takže vo všeobecnosti to zrejme platí. No môže to byť aj tým, že výtvarné umenie je o inom ako šoubiznis. Ten ponúka zábavu a relax akosi instantne, človek ich má hneď a spontánne, nemusí kvôli tomu nič organizovať, kým na umenie si treba nájsť čas a treba za ním ísť. Bolo by fajn, keby si ľudia uvedomili, že na vnímanie výtvarného umenia netreba umelecké vzdelanie či výnimočné poznatky, umenie stačí vnímať srdcom. Obrazy človeka oslovia farebnosťou, kompozíciou a námetom. V každom vyvolajú niečo iné.

 

To je to, prečo sa výtvarnému umenie venujete? Chcete v ľuďoch vyvolať emócie, sprostredkovať im zážitok, a tým ich obohacovať?

Ľudia vyjadruju svoj pohľad na svet rôzne, ja svojou tvorbou. Aj keď zážitok nemusí byť vždy len krásno, umenie občas aj šokuje, keď poukazuje na isté hodnoty a nehodnoty. Avšak tento druh umenia nepatrí do intimity našho obydlia, je určený slôr do galérií. Do interiéru hľadáme zväčša niečo prijemné. Moja tvorba je skôr pozitívneho charakteru. Inšpiruje ma aj ezoterika a jej pôsobenie na zmysly človeka, snažím sa poodhrnúť závoj nepoznaného a sprístupniť tie oblasti nášho poznania, ktoré vnímame skôr intuitívne, ale verte, vplývajú na nás. To sa snažím zakódovať v rôznych archetypoch, symboloch, šifrách a znakoch aj preto dominujú v mojej tvorbe.

 

Ezoterika je dnes populárna, ale je to veľmi široký pojem. Čo z nej vás zaujíma a prečo?

Vždy som si kládol otázky, ako veci spolu súvisia, v živote, prírode, vesmírnom kolobehu. Už za bývalého režimu som sa snažil zohnať tom nejakú literatúru, čo bolo viac-menej nemožné. Ezoterika a veci s ňou súvisiace boli považované za pavedu. Dodnes mnoho ľudí odmieta existenciu toho, čo nie je zrejmé na prvý pohľad. Ale zabúdajú, že všetko so všetkým súvisí. Že náš život ovplyvňuje interakcia vibrácií posobiaca na vnímanie formy, farieb a tvarov. Inšpiraciu čerpám aj z vecí mnohým z nás blízkych, ako sú Biblia, východné naboženstvá, staroveké civilizácie, mytológia až po súčasnú kozmológiu.

 

Ako je podľa vášho pohľadu svet usporiadaný? Ako ho chápete?

Podľa mňa každý okamih ponúka človeku nové možnosti, ako sa rozvíjať. Neexistuje univerzálny návod na dobré rozhodnutia. Pre každého je dobré, vhodné či užitočné niečo iné, preto je život taký rozmanitý. Každý rieši svoj príbeh a vzájomne sa od seba učíme. Je dôležité verit’sám sebe a tomu čo robíme.

 

Keď neexistuje univerzálny návod, čo vás vedie k tomu, že chcete cez svoje práce vyvolávať v ľuďoch to dobré, harmonické?

Možno je to moje poslanie, vychádzajúce zo mňa prirodzene. Aj v živote inklinujem skôr k pozitívnemu, nemám rád konflikty. Preto sa aj vo výtvarnom prejave snažím odovzdávať pozitívnu energiu.

 

Venujete sa joge a nie je tajomstvom, že skôr ako začnete maľovať, meditujete. Sú potom vaše obrazy iné?

Ku vznikajúcemu dielu chcem pristúpiť spontánne a preto sa pred prácou potrebujem skoncentrovať. Nešpekulujem, ako by mal obraz vyzerať. Po meditácii sa postavím pred biele plátno a začnem maľovať bez toho, aby som použil vopred pripravené skice. Maľujem imagináciu a je z toho obraz.

 

Pre vašu tvorbu sú charakterictické nevšedné kombinácie farieb, ktoré ako celok pôsobia nielen zaujímavo, ale aj pútavo a harmonicky. Ani to nie je premyslené a cielené? Čo je to potom, intuícia?

Schopnosť vytvárať farebné kombinácie, ktoré vysoko hodnotia aj odborné kruhy, je zrejme vo mne. A možno je to aj tým, že sa nebránim robiť veci intutívne. Niekedy si pripadám ako transformátor, cez ktorý inšpirácia preťečie a prejaví sa v obrazovej forme.

 

A potom, keď je to hotové,sa na to dlho pozeráte a premýšľate, ako by sa to mohlo volať?

Nie, názov príde rovnako spontánne. Napríklad nedávno som nazval jeden obraz Cisárove nové šaty a premena malej morskej panny. Obraz nevyzerá rozprávkovo, nie je v ňom žiadny rozprávkový motív, napriek tomu mi do toho zrazu vstúpil Andersen. Je ťažké odpovedať na otázku, prečo sa obraz tak volá. Asi preto, že sa veci a hodnoty okolo nás skresľujú, navrch má povrchnosť a isté kvality ustupujú. Nemáme sa o nich ani kde dozvedieť. Médiá mlčia, akoby nás už pravé hodnoty nezaujímali. Preto som veľmi rád, že existuje Krištáľové krídlo. To je v tomto smere výnimkou.

 

Preto ste prijali ponuku stať sa jeho súčasťou ako člen a tento rok aj predseda poroty pre výtvarné umenie?

Ponuka ma zaujala, lebo je to možnosť verejne aj mediálne vyzdvihnuť kvalitu. Je to príležitosť dať o nej vedieť širšej verejnosti, upozorniť ju, že sú rôznych oblastiach vynikajúce osobnosti, ktoré doma i v zahraniči dosiahli úspechy, spoločnosť posúvajú k ďalšiemu poznaniu, do ďalšieho levelu. Nie je pravda, že ľudí zaujímajú len pseudocelebrity, ale určite chcú aj niečo iné. Vždy ma zamrzí, keď stretnem novinára, ktorý tvrdí, že je zbytočné písať o umení, lebo to nikoho nezaujíma. Keby to tak bolo, určite by mi na výstavy nechodilo toľko ľudí. Ale oni chodia!

 

Nielen chodia, ale aj kupujú, čo je tiež dôležité. No v umení v istom zmysle aj nebezpečné, pretože úspešný autor je potom dehonestujúco označovaný za komerčného. Stáva sa vám to?

Mne našťastie nie, nehovoria o mne ako o komerčnom, ale ako o univerzálne vnímateľnom. A byť univerzálne vnímateľný, teda vnímaný odborníkmi aj laikmi, je skvelý pocit. Je to ocenenie a zároveň potvrdenie zmysluplnosti mojej práce, motivuje ma to robiť ďalej. Výtvarník potrebuje ocenenie spoločenské, ale aj komerčné, potrebuje, aby sa jeho obrazy páčili odborníkom, aj aby si ich ľudia kupovali. Nielen kvôli peniazom, ktoré potrebujeme všetci, ale aj kvôli širším súvislostiam. Keby sa moje obrazy nedostali medzi ľudí, ako by potom mohli pôsobiť a niekam posúvať spoločnosť?!

 

Ako podľa vás pôsobia?

Vedia rozochvieť alebo upokojiť. A to sa mi páči. Nie sú len dekoráciou, ale s ľuďmi rezonujú.

 

Pochádzate z prostredia, kde bol vzťah k umeniu súčasťou výchovy? Alebo vás k nemu niečo ťahalo?

Myslím, že talent mám po otcovi, napriek tomu, že nebol výtvarníkom, boli obdobia, keď sa živil textilným dizajnom, navrhovaním látok. Dodnes máme niektoré návrhy doma. Ja som k maľbe a kresleniu inklinoval odmalička, zo školy som nosil poznámky, že  na vyučovaní nepočúvam, lebo som si kreslil... Talent som mohol rozvíjať aj vďaka jednej pani učiteľke, ktorá presvedčila kompetentných v ľudovej škole umenia, aby ma  vzali už ako prváka, hoci zvyčajne brali až žiakov vyšších ročníkov.

 

Ale kým sa z vás stal akademický maliar, prešli ste kľukatou cestou...

Som tomu rád, lebo som sa naučil zvárať, obrábať drevo, viem, čo je tlač, grafika, ilustrácia – to všetko vo svojej tvorbe a práci využivam.

 

Narodili ste sa v Čechách, a to v období, kedy bola Praha vyzvihovaná ako mekka kultúry. Vy ste napriek tomu dali prednosť Bratislave. Ste tu perfektne spokojný a udomácnený?

V Čechách som sa síce narodil, ale vyrastal som na Slovensku a cítim sa byť Bratislavčanom. Moja rodina tu bola už za Rakúsko-Uhorska. V Prahe som bol rok na vojenčine vo výtvarnom vojenskom štúdiu a mal som ponuky zostať v nej, ale hoci sa mi Praha ako mesto páči, nechcel by som tam žiť natrvalo. Slovenská mentalita mi je jednoducho bližšia.

 

Tá sa prejavuje aj na Krištáľovom krídle. Napríklad pokorou a skromnosťou veľkých ľudí. Stretnutia s nimi sú veľmi inšpiratívne. Je niečo, čo ste si o sebe alebo živote uvedomili výhradne vďaka krídlu?

Myslím, že každý umelec nejaké krídlo má. Mojou účasťoou v Krištáľovom krídle mi snáď dorástlo aj druhé. Alebo som možno mal dve, ale teraz ich mám väčšie, silnejšie. Akoby som mal odvahu lietať ešte vyššie. Len si musím dávať pozor, nech nedopadnem  ako Ikarus. Lebo krídla má človek preto, aby vzlietol a svojimi schopnosťami prispel spoločnosti, no zároveň si musí uvedomovať, že každé nové poznanie v sebe obsahuje aj nebezpečenstvo, že bude zneužité. Pretože, tak ako sú v každej spoločnosti veľké osobnosti, v nej aj ľudia, ktorým chýba iba krôčik nové poznatky zneužiť. Vďaka krídlu si ešte naliehavejšie uvedomujem, aké dôležité sú pre vtáka krídla a pre človeka informácie a poznanie.