 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Poškodený v trestnom konaní je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Návrh nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom konaní alebo inom príslušnom konaní.
Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako poškodenému priznáva.
Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, poskytne mu informáciu o tom, že
a) obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,
b) odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel.
Poškodený už v prípravnom konaní môže požiadať prokurátora a v konaní pred súdom súd, aby bol informovaný o skutočnostiach uvedených vyššie. Ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný zástupca vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez písomného súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora o účasti poškodených v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.
K návrhu generálneho prokurátora podľa predchádzajúceho odseku, ktorý musí byť odôvodnený, treba pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca, rozhodne o účasti poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa ustanovení o ustanovení spoločného zástupcu.
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zástupcu zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.
Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných činov.
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu.
V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Vyhlásenie obžalovaného
Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho právach a umožní mu urobiť niektoré z vyhlásení, že
a) je nevinný,
b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c) chce urobiť iné vyhlásenie (ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného, môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.)
Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vyhlásením radiť.
Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku.
Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Súd po vyhlásení obžalovaného (o tom, že je vinný) rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného ( o tom, že je vinný) prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu urobí opatrenia, aby obžalovaný bol vyslúchaný v neprítomnosti ešte nevypočutých spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
Občianske súdne konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, nazýva sa žalobou.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala takáto právna skutočnosť a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len manželia.
Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
Občianske súdne konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, nazýva sa žalobou.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala takáto právna skutočnosť a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len manželia.
Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
Zástupcovia účastníkov na základe plnomocenstva
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.
Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
Ak je zástupcom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo Odborová organizácia, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.
Právnická osoba založená na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
Súd rozhodne, že zastúpenie ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.
Zástupcovia účastníkov na základe rozhodnutia súdu
Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine.
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
Ak súd nerozhodne inak, opatrovník zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.
Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (tzv. drobné spory).
Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.
Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd vylúčiť prejednanie jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
Zástupcovia účastníkov na základe plnomocenstva
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.
Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
Ak je zástupcom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo Odborová organizácia, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.
Právnická osoba založená na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
Súd rozhodne, že zastúpenie ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.
Zástupcovia účastníkov na základe rozhodnutia súdu
Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine.
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
Ak súd nerozhodne inak, opatrovník zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.
Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (tzv. drobné spory).
Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.
Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd vylúčiť prejednanie jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
Obhajcom môže byť len advokát.
Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí
a) v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu,
b) v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.
Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.
Povinná obhajoba
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d) ide o konanie proti mladistvému,
e) ide o konanie proti ušlému.
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia.
Ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu, ak
a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,
c) je vo väzbe, alebo
d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak
a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d) je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku nedovŕšil osemnásty rok,
e) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
f) ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
Ak ide o ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
Zvolený obhajca
Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.
Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.
Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých obhajcov.
Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená osoba, zvoliť iného obhajcu.
Ustanovený obhajca
Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu.
Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať.
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.
Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a obvinenému sa v každej z týchto vecí ustanovil obhajca podľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konaní a sudca pre prípravné konanie v prípravnom konaní zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší sa ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.
Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky, aby uhradil trovy obhajoby, ustanoveného obhajcu zruší ten, kto ho ustanovil.
Práva a povinnosti obhajcu
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení trestného poriadku v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4 trestného poriadku.
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia vykonávať aj proti vôli obvineného.
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné žiadosti obhajcu vyhovieť. Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.
Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.
Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa trestného poriadku patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.
Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov, doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.
Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
b) má vysokoškolské právnické vzdelanie,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať,
e) ovláda štátny jazyk,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
h) zložil odbornú justičnú skúšku,
i) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.
Prokurátor má právo najmä
a) vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b) na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona,
c) na zabezpečenie podmienok na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,
d) požiadať nadriadeného prokurátora, aby pridelená vec mu bola odňatá, ak považuje pokyn nadriadeného prokurátora za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom,
e) byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise,
f) zakladať stavovskú organizáciu prokurátorov a združovať sa v stavovských organizáciách prokurátorov.
Prokurátor má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jemu blízkych osôb a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada generálneho prokurátora; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
Bez súhlasu prokurátora nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na blízke osoby prokurátora, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora a jemu blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Prokurátor má právo aj na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jemu blízkych osobách.
Prokurátor je povinný
a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
i) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
j) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
k) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona,
l) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
m) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
n) mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí vojenského súdu mať oblečenú vojenskú rovnošatu,
o) využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
p) oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu.
Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť.
Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
V trestnom konaní Prokurátor najmä
a) vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní,
b) podáva obžalobu,
c) dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.
V občiansko-právnom konaní je prokurátor oprávnený
a) podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania,
b) vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania,
c) zastupovať štát v konaní pred súdom,
d) podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní.
Stôl, za ktorým zasadá senát alebo samosudca (ďalej len "súdny stôl"), je umiestnený pred stenou na pódiu asi 20 až 35 cm vysokom tak, aby sa jeho okraj kryl s okrajom pódia. Vedľa súdneho stola je na pódiu umiestnený stôl asistenta, pokiaľ súdny stôl nemá aj miesto pre asistenta. Súdny stôl rovnako ako stôl asistenta je na prednej strane a na bočných stranách plne zakrytý výplňou vo farbách stola alebo tmavým závesom.
Vo veciach prejednávaných senátom sedí predseda senátu vždy uprostred.
Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.
Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.
Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý
a) v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov,
b) získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,
c) má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) zložil odbornú justičnú skúšku,
g) úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak,
h) súhlasí s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd; súhlas musí mať písomnú formu.
Sudcu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh súdnej rady; vymenúva ho bez časového obmedzenia.
Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
Funkcia sudcu zaniká
a) odvolaním z funkcie,
b) vzdaním sa funkcie,
c) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
d) stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky,
e) zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky ,
f) neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu,
g) nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
h) vypovedaním sľubu ,
i) smrťou.
Prezident na návrh súdnej rady sudcu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,
b) ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c) na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Prezident na návrh súdnej rady môže sudcu odvolať, ak
a) mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
b) dosiahol vek 65 rokov.
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní, funkcia sudcu zaniká.
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu sa spravidla priberie zapisovateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebol pribraný, spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva. Na účely tohto zákona sa zapisovateľom rozumie aj technický asistent.
Asistent spravidla sedí vedľa senátu alebo samosudcu tak, aby mal zabezpečený dostatok svetla a voľnosť pohybu pre úkony spojené s predvolávaním do pojednávacej miestnosti. Nie je prípustné, aby asistent sedel medzi členmi senátu.
Na prednej stene pojednávacej miestnosti je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Iná výzdoba nie je prípustná. Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
Po overení totožnosti vyslúchanej osoby súd zistí jej osobné údaje, najmä dátum narodenia, zamestnanie, zamestnávateľa, bydlisko a vzťah k účastníkom konania. Ak je to potrebné, súd zistí aj rodné číslo vyslúchanej osoby, jej rodinné, majetkové a platové pomery, počet predchádzajúcich manželstiev, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, štátnu príslušnosť, ako aj iné údaje o tejto osobe potrebné na konanie.
O tom, že vyslúchaná osoba bola riadne poučená o svojich právach a povinnostiach, urobí súd záznam do zápisnice; stačí poukázať na príslušné ustanovenia predpisov o konaní pred súdmi a podľa potreby sa uvedie aj vyhlásenie tejto osoby o tom, že bola poučená. Predseda senátu potvrdí na predvolaní čas, kedy sa skončil výsluch svedka.
V občiansko-právnom konaní každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť.
Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť; ak totožnosť svedka má zostať utajená, namiesto jeho totožnosti sa zisťuje jeho príslušnosť podľa osobitného predpisu. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.
Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci.
Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
V trestnom konaní každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povinnosti.
Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu neustanoví, môže byť predvedený. V konaní pred súdom na základe uznesenia súdu môže byť svedok zabezpečený spôsobom uvedeným v § 88 Trestného poriadku, ak sú splnené podmienky pre taký postup. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní upozorniť.
Ak sa nedostaví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný nedostavil, prípadne aby ho dal predviesť alebo ho zabezpečil. V ostatných prípadoch požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd o predvedenie alebo zabezpečenie svedka útvar Policajného zboru.
Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila iná rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobodenia treba vždy uviesť.
Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.
Zákaz výsluchu podľa predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému, poučiť ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede.
Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený príslušník Policajného zboru o skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisnice uvedie príslušné krycie údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka Policajného zboru.
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní je svedok povinný zložiť prísahu s výnimkou výsluchu svedka podľa predchádzajúceho odseku.
Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.
Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného, obzvlášť ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti.
Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby napísal potrebný počet určených slov.
Ak treba identifikovať hlas, môže sa svedkovi prikázať, aby poskytol hlasovú vzorku.
Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok upozornený. Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
V pojednávacej miestnosti je potrebné vyhradiť priestor pre verejnosť s primeraným počtom miest na sedenie. Priestor pre verejnosť sa zriaďuje v dostatočnej vzdialenosti od súdneho stola, stola prokurátora a stola obhajcu alebo účastníkov konania a ich právnych zástupcov.
Ak je verejnosť vylúčená zo súdneho pojednávania, oznámi súd toto rozhodnutie samosudcu alebo senátu zreteľne vyvesením na dverách pojednávacej miestnosti spolu so zákazom vstupu nepovolaným osobám. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predseda senátu v súčinnosti so správou súdu opatrenia na dôstojný priebeh súdneho pojednávania. Nariadi najmä prejednávanie veci do vhodnej pojednávacej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti súdu. Účasť verejnosti na súdnom pojednávaní je možná len v rozsahu kapacity pojednávacej miestnosti. Kapacita pojednávacích miestností je daná počtom miest na sedenie. Vylúčenie verejnosti sa nevzťahuje na príslušníkov polície zabezpečujúcich osobnú ochranu sudcu.
Trestné konanie
Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne, aby verejnosti bola poskytnutá v čo najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť.
Hlavné pojednávanie môžu sledovať len neozbrojené osoby, ak nejde o osoby povinné nosiť zbraň z dôvodu plnenia služobných úloh.
Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená len vtedy, ak by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, verejný poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť alebo ak to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, jeho blízkych osôb alebo svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená počas výsluchu agenta a ak ide o ochranu utajovaných skutočností. Verejnosť možno vylúčiť aj na časť hlavného pojednávania.
O vylúčení verejnosti rozhodne súd z úradnej povinnosti alebo na návrh prokurátora, obžalovaného alebo poškodeného v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási. Po vyhlásení uznesenia, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, sú osoby, ktoré hlavné pojednávanie ako verejnosť sledujú, povinné opustiť pojednávaciu miestnosť.
Vylúčiť nemožno prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu, poškodeného, ani úradnú osobu, ktorej úlohou je zabezpečiť riadny priebeh pojednávania.
Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.
Občiansko-právne konanie
Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.
Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné na usmernenie správania prítomných osôb.
Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť.
Ak bola verejnosť vylúčená, súd môže povoliť jednotlivým fyzickým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.
Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.
Súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť ústne pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.
Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.
 |
 |
 |
| Sudcovský talár | Prokurátorský talár | Advokátsky talár |
VZHĽAD SUDCOVSKÉHO TALÁRA
Sudcovia nosia na súdnom pojednávaní na občianskom odeve úradný odev. Úradný odev je potrebné udržiavať v náležitom stave. Je neprípustné mať úradný odev oblečený mimo budovy súdu s výnimkou pojednávanie mimo budovy súdu. Občiansky odev sudcov a ďalších zamestnancov súdu počas súdneho pojednávania má vždy zodpovedať dôstojnosti funkcie, ktorú zastávajú.
1. Sudcovský talár je zhotovený z čiernej odľahčenej vlnenej látky alebo zo zmesovej látky. Na ozdobu sa používa fialový zamat.
2. Sudcovský talár sa skladá z dvoch častí, a to z dlhého voľného plášťa a z peleríny.
3. Predný diel plášťa je hladký, so zvislými, mierne zošikmenými, úzkymi dvojvýstupkovými vreckami. Plášť je jednoradový, so skrytým zapínaním na štyri gombíky. Ľavý predný okraj plášťa je spracovaný na podložke so štyrmi vyšitými gombíkovými dierkami. Zadný diel je hladký, na spodnom okraji mierne rozšírený, so stredovým švom, na ktorý nadväzuje jednostranný podložený rázporok. Dĺžka rázporka je 38 cm až 42 cm, podľa dĺžky sudcovského talára. Stredový švík zadného dielu okraja, bočné a náplecníkové švíky sú prešité strojom v šírke 5 cm až 6 cm od okraja. Dolný okraj je dvakrát založený a strojom prešitý v šírke 2,5 cm. Plášť má podšívku do polovice predného a zadného dielu. Bočné vrecká sú zhotovené z rovnakej látky ako podšívka.
4. Rukávy sudcovského talára sú hlavicové, dvojšvíkové a podložené podšívkou. Dolný okraj rukávov je zakončený čiernou manžetou so šírkou 16 cm z čierneho hodvábneho moaré. Manžeta je v hornej časti voľná, olemovaná fialovým zamatom.
5. Súčasťou talárového plášťa je pelerína pevne spojená s plášťom v priekrčníku a pod šálovým golierom. Dĺžka peleríny je 5 cm nad pásom. Pelerína pozostáva z troch častí, a to zo zadného dielu bez stredového švíku a z dvoch predných dielov. Dolný okraj peleríny je ozdobený 7 cm širokou légou (pruhom lemu) z fialového zamatu. V postranných švíkoch peleríny v šírke légy je zapracovaný protizáhyb podšívky (moaré). Celá pelerína je podložená podšívkou.
6. Golier sudcovského talára je šálový a jeho dĺžka je rovnaká ako dĺžka peleríny. Stredom zadného dielu goliera prechádza švík. Šírka preloženia v najširšej časti goliera je 7 cm, v strede zadného goliera 5 cm. Golier je potiahnutý fialovým zamatom.
7. Sudcovský talár sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave sudcu.
VZHĽAD PROKURÁTORSKÉHO TALÁRA
1. Prokurátorský talár je zhotovený z čiernej odľahčenej vlnenej látky alebo zo zmesovej látky. Na ozdobu sa používa tmavočervený zamat.
2. Prokurátorský talár sa skladá z dvoch častí, a to z dlhého voľného plášťa a z krátkej peleríny.
3. Predný diel plášťa je hladký so zvislým vreckom vľavo. Plášť je jednoradový so skrytým zapínaním na štyri gombíky. Ľavý okraj plášťa je zapracovaný na podložke, na ktorej sú vyšité štyri gombíkové dierky. Zadný diel plášťa je hladký, na spodnom okraji mierne rozšírený so švíkom v strede, ktorý prechádza do jednostranného podloženého rázporka. Rázporok je dlhý 30 cm až 34 cm podľa dĺžky prokurátorského talára. Plášť má podšívku do polovice predného a zadného dielu. Bočné vrecká po oboch stranách sú vyhotovené z rovnakej látky ako podšívka.
4. Rukávy prokurátorského talára sú hlavicové, zložené z dvoch dielov a podložené podšívkou. Dolný okraj rukáva je na prednej strane ukončený čiernou manžetou širokou 15 cm z čierneho hodvábneho moaré. Manžeta je pevne našitá a v hornej a spodnej časti olemovaná tmavočerveným zamatom.
5. Pelerína je pevne spojená v priekrčníku s plášťom pod šálovým golierom. Dĺžka peleríny je 12 cm nad pásom. Pelerína sa skladá z troch častí, a to zo zadného dielu bez švíka v strede a z dvoch predných dielov. Dolný okraj peleríny je ozdobený légou (pruhom lemu) širokou 6 cm z tmavočerveného zamatu. V postranných švíkoch peleríny v šírke légy je zapracovaný protizáhyb podšívky. Celá pelerína je podložená podšívkou.
6. Golier prokurátorského talára je šálový a jeho dĺžka sa končí pri dĺžke peleríny. Šírka preloženia v najširšej časti goliera je 7 cm, v strede zadného dielu goliera 5 cm. Golier je obtiahnutý tmavočerveným zamatom.
7. Prokurátorský talár sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave prokurátora.
VZHĽAD ADVOKÁTSKEHO TALÁRA
1. Advokátsky talár je zhotovený z čiernej odľahčenej vlnenej látky alebo zo zmesovej látky. Na ozdobu sa používa modrý zamat.
2. Advokátsky talár sa skladá z dvoch častí, a to z dlhého voľného plášťa a z krátkej peleríny.
3. Predný diel plášťa je hladký so zvislým vreckom vľavo. Plášť je jednoradový so skrytým zapínaním na štyri gombíky. Ľavý okraj plášťa je zapracovaný na podložke, na ktorej sú vyšité štyri gombíkové dierky. Zadný diel plášťa je hladký, na spodnom okraji mierne rozšírený so švíkom v strede, ktorý prechádza do jednostranného podloženého rázporka. Rázporok je dlhý 30 cm až 34 cm podľa dĺžky advokátskeho talára. Plášť má podšívku do polovice predného a zadného dielu. Bočné vrecká po oboch stranách talára sú vyhotovené z rovnakej látky ako podšívka.
4. Rukávy advokátskeho talára sú raglánové, zložené z dvoch dielov a podložené podšívkou. Rukávy advokátskeho talára sú bez lemovania.
5. Pelerína je pevne spojená v priekrčníku s plášťom pod šálovým golierom. Dĺžka peleríny je 12 cm nad pásom. Pelerína sa skladá z troch častí, a to zo zadného dielu bez švíka v strede a z dvoch predných dielov. Dolný okraj peleríny je ozdobený légou (pruhom lemu) širokou 6 cm z modrého zamatu. V postranných švíkoch peleríny v šírke légy je zapracovaný protizáhyb podšívky. Celá pelerína je podložená podšívkou.
6. Golier advokátskeho talára je šálový a jeho dĺžka sa končí pri dĺžke peleríny. Šírka preloženia v najširšej časti goliera je 7 cm, v strede zadného dielu goliera 5 cm. Golier je obtiahnutý modrým zamatom.
ÚPRAVA POJEDNÁVACEJ MIESTNOSTI
Ako pojednávacie miestnosti určí predseda súdu spravidla najpriestrannejšie miestnosti v budove súdu. Pojednávacia miestnosť má byť umiestnená tak, aby okná boli po strane miestnosti. Mala by s ňou súvisieť aj poradná miestnosť. Tieto miestnosti sa na dverách označia zvonku označeniami "Pojednávacia miestnosť" a "Poradná miestnosť".
Pojednávacia miestnosť môže byť vybavená hodinami, telefónom s úpravou, ktorá neumožňuje spájať hovory do pojednávacej miestnosti, technickým zariadením určeným na zaznamenávanie priebehu súdneho pojednávania, technickým zariadením na vyvolanie veci a technickým zariadením určeným na privolanie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak je to potrebné na ochranu života a zdravia, poriadku v pojednávacej miestnosti alebo na účely zabezpečenia dôstojnosti a plynulosti súdneho pojednávania. Na oknách môžu byť záclony, prípadne rolety. Steny pojednávacej miestnosti môžu byť obložené dreveným obkladom. Maľba v pojednávacej miestnosti je svetlá a bez rušivého vzoru. Pojednávacia miestnosť vrátane podlahy sa udržiava v čistote.
Nábytok a drevené obloženie v pojednávacej miestnosti majú byť v rovnakom štýle a v rovnakej farbe, spravidla v tmavších odtieňoch. Iný nábytok okrem určeného vybavenia v nej nesmie byť. Inú úpravu pojednávacej miestnosti môže povoliť len predseda príslušného súdu.
Pojednávacia miestnosť musí byť riadne uprataná, vetraná a osvetlená.
Ak nie je na súde zriadená šatňa, je potrebné vešiaky na odevy umiestniť pri zadnej stene, prípadne na zadnú stenu pojednávacej miestnosti, alebo na bočnú stenu pri vchode do pojednávacej miestnosti.
POUČENIE O SPRÁVANÍ V POJEDNÁVACEJ MIESTNOSTI
1. Nie je prípustné, aby sa pred vyvolaním veci okrem súdnych osôb niekto ďalší zdržiaval v pojednávacej miestnosti.
2. Do pojednávacej miestnosti sa vstupuje s nepokrytou hlavou; to sa nevzťahuje na príslušníkov ozbrojených zborov a na ženy, ak je to v súlade s pravidlami spoločenského správania.
3. Všetci prítomní sú povinní podriadiť sa pokynom predsedu senátu (samosudcu).
4. K senátu alebo samosudcovi sa hovorí postojačky, ak predseda senátu neurčí inak.
5. V stoji si vypočujú všetci prítomní vrátane súdnych osôb vyhlásenie rozsudku. Inak v priebehu súdneho pojednávania sedia všetci prítomní vrátane súdnych osôb na svojich miestach - navrhovateľ (žalobca) alebo prokurátor po pravej ruke predsedu senátu, odporca (žalovaný) a jeho právny zástupca alebo obhajca pri stole po ľavej ruke predsedu senátu.
6. Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu (samosudcu). Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, musia byť hlasité a zrozumiteľné. Výrok rozsudku vypočujú všetci prítomní po výzve predsedu senátu (samosudcu) postojačky.
7. Obracať sa na sudcu, asistenta, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka konania v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné, a to ani vtedy, ak ide o služobné záležitosti.
8. Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť hladký priebeh súdneho pojednávania vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom súdneho pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami.
9. Účastníkom konania a ich právnym zástupcom je potrebné umožniť, aby sa v priebehu súdneho pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno súdne pojednávanie na primeraný čas prerušiť.
10. Fajčenie alebo požívanie jedál a nápojov v pojednávacej miestnosti je zakázané.
11. Používanie mobilných telefónov počas súdneho pojednávania je v pojednávacej miestnosti zakázané.
12. V pojednávacej miestnosti sa všetkým s výnimkou osôb mladších ako štrnásť rokov zásadne vyká. Súdne osoby i ostatné osoby sa navzájom oslovujú "pán - pani - slečna" s pripojením funkcie alebo procesného postavenia, v akom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu, napríklad pán sudca, pán žalobca, pán zástupca, pán svedok, pán znalec a pod. Iba osoby mladšie ako štrnásť rokov možno osloviť, ak sa to javí účelné na prekonanie ich hanblivosti, len menom.
13. Predseda senátu (samosudca) môže uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk (pri opakovanom sťažení postupu konania až do 50 000 Sk) a v trestnom konaní až do výšky 50 000 Sk tomu, kto ruší poriadok v pojednávacej miestnosti alebo sa v nej správa urážlivo, alebo môže takú osobu vykázať z pojednávacej miestnosti.
14. Kapacita tejto pojednávacej miestnosti je daná počtom miest na sedenie; počet miest na sedenie: .............. .
Pred začatím súdneho pojednávania vyvolá asistent predo dvermi pojednávacej miestnosti nahlas a zrozumiteľne vec, v ktorej súd bude konať. Zároveň predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na súdne pojednávanie predvolané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej miestnosti. Vyvolanie vecí týmto spôsobom môže byť nahradené vhodným technickým zariadením; môže ho obsluhovať asistent, technický asistent, predseda senátu, prípadne niektorý z členov senátu. Pri vyvolaní veci prostredníctvom technického zariadenia je potrebné zrozumiteľne uviesť, ktorej pojednávacej miestnosti sa vyvolanie veci týka. Nie je prípustné, aby sa okrem predsedu senátu, členov senátu, technického asistenta a asistenta niekto ďalší zdržiaval v pojednávacej miestnosti pred vyvolaním veci.
Počas súdneho pojednávania sedia všetci prítomní vrátane súdnych osôb na svojich miestach. K senátu alebo samosudcovi sa hovorí postojačky, ak predseda senátu neurčí inak. Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie osôb postupujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného predpisu (zákon č. 4/2001 Z.z.). Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky na pokyn predsedu senátu snímu, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní o takom opatrení prihliada predseda senátu na informácie Zboru väzenskej a justičnej stráže a zváži najmä to, či podľa dostupných informácií o predvádzanom alebo vzhľadom na správanie sa predvádzaného v priebehu súdneho pojednávania je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania.
Pri príchode alebo odchode senátu alebo samosudcu osoby prítomné v pojednávacej miestnosti na výzvu asistenta alebo technického asistenta vstanú. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, súdne osoby sú v úradnom odeve a na svojich miestach už pri vyvolaní veci.
Počas súdneho pojednávania sedia všetci prítomní vrátane súdnych osôb na svojich miestach. K senátu alebo samosudcovi sa hovorí postojačky, ak predseda senátu neurčí inak. Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu. Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, majú byť hlasné a zrozumiteľné. Obracať sa na sudcu, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka konania v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné.
Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sa zdržia všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojný a plynulý priebeh súdneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom súdneho pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak k vysloveniu názoru neboli vyzvaní predsedom senátu.
Účastníkom a ich právnym zástupcom treba umožniť, aby sa v priebehu súdneho pojednávania v prípade potreby navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno súdne pojednávanie na primeraný čas prerušiť.
V pojednávacej miestnosti sa nefajčí, nepožíva sa jedlo a nápoje a nepoužívajú sa mobilné telefóny.
V pojednávacej miestnosti sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako 14 rokov, zásadne vyká; v odôvodnených prípadoch možno tykať maloletým starším ako 14 rokov.
Súdne osoby i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú "pán - pani - slečna" s pripojením procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu. Iba osoby mladšie ako 14 rokov možno osloviť, ak sa to javí účelné, na prekonanie ich hanblivosti, len menom.
V prípade, že je nevyhnutné rozlíšiť osoby s rovnakým procesným postavením, možno oslovenie podľa predchádzajúceho odseku doplniť i priezviskom konkrétnej osoby.
Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát odoberie do poradnej miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, vyzve predseda senátu prítomných, aby pojednávaciu miestnosť opustili. Počas porady senátu prebiehajúcej v pojednávacej miestnosti možno vhodným technickým zariadením umiestneným pred vchodom do pojednávacej miestnosti alebo iným vhodným spôsobom upozorniť na to, že vstup do pojednávacej miestnosti je zakázaný z dôvodu porady senátu.
Pred návratom senátu z poradnej miestnosti zariadi asistent, aby účastníci súdneho pojednávania zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti. Ak sa porada koná priamo v pojednávacej miestnosti, vyzve asistent po skončení porady účastníkov na návrat do pojednávacej miestnosti, prípadne sa na výzvu použije vhodné technické zariadenie.
Obdobne ako senát postupuje aj samosudca.
Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu prítomných, aby povstali. Sám rozsudok vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynulo, zrozumiteľne a nahlas. Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu prítomných, aby si sadli, a sám tiež v sede rozsudok odôvodní a dá potrebné poučenie. Obdobne sa postupuje aj pri vyhlasovaní výroku a odôvodnenia uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede. Po úplnom vyčerpaní obsahu súdneho pojednávania vyhlási predseda senátu súdne pojednávanie za skončené a vyzve prítomných, aby opustili pojednávaciu miestnosť.
Predseda senátu dbá u svedkov a znalcov o to, aby boli predvolávaní na dobu, keď pravdepodobne dôjde k ich výsluchu. U svedkov, ktorí majú vypovedať o tej istej okolnosti alebo tých istých okolnostiach dôležitých pre náležité zistenie skutkového stavu, dbá o to, aby boli predvolávaní na rovnakú hodinu, prípadne na rovnakú hodinu a minútu, a to z dôvodu zabezpečenia možnosti ich prípadnej konfrontácie.
Predvolanie na jednotlivé úkony súdu sa robí spravidla písomne. V naliehavých prípadoch, ak to umožňujú predpisy o konaní pred súdmi, aj telegraficky, telefonicky, telefaxom alebo iným vhodným spôsobom; ak bola osoba predvolaná týmto spôsobom, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
V písomnom predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet konania alebo iného úkonu súdu, ďalej sa uvedie, či sa má predvolaný ustanoviť ako účastník konania, svedok, znalec, tlmočník a podobne a ktoré písomnosti má priniesť so sebou. Predvolanie je potrebné doručiť s dostatočným časovým predstihom tak, aby bola zachovaná zákonná lehota na prípravu na súdne pojednávanie. Písomnosti určené manželom nie je možné zasielať v spoločnej obálke.
Predvolanie na pojednávanie v osobitných prípadoch
Príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu a profesionálnych vojakov vykonávajúcich štátnu službu na území Slovenskej republiky, ak im nebol nariadený výkon mimoriadnej služby, možno predvolať prostredníctvom príslušných veliteľov; ak nie je známy útvar, v ktorom príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonáva mimoriadnu službu, možno požiadať Vojenskú políciu o jeho predvolanie. Príslušníkov ozbrojených zborov možno predvolať prostredníctvom príslušných služobných orgánov.
Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.
Osoby z výkonu ústavného ochranného liečenia, ochrannej výchovy a psychiatrických liečební sa predvolávajú prostredníctvom týchto ústavov, ktoré zabezpečia aj ich predvedenie. Ak to vyžaduje bezpečnosť zamestnancov týchto ústavov, urobia tieto ústavy vo výnimočných prípadoch opatrenia, aby bola pri predvedení osôb v ústavnej starostlivosti zaistená bezpečnosť zamestnancov ústavu.
Osoba umiestnená v azylovom zariadení sa predvoláva prostredníctvom azylového zariadenia, ktoré zabezpečí jej účasť na súdnom pojednávaní. Osoba umiestnená v zariadení pre cudzincov sa predvoláva prostredníctvom tohto zariadenia; jej účasť na súdnom pojednávaní zabezpečí príslušný útvar polície, ktorý prevádzkuje zariadenie pre cudzincov.
Ak súd predvoláva na ten istý deň viac osôb z niektorého z týchto zariadení, môže predvolanie zhrnúť do jednej písomnosti, na ktorej predvolané osoby svojím podpisom pri dátume, keď sa tak stalo, potvrdia, že boli predvolané; ak došlo k predvolaniu týmto spôsobom, urobí sa o tom záznam do jednotlivých súdnych spisov s poukazom na hromadné predvolanie, ktoré sa založí do jedného zo súdnych spisov; ak je to potrebné, do ostatných súdnych spisov možno založiť fotokópiu hromadného predvolania.
Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ktoré sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby, v ktorých sú umiestnené.
Písomnosti určené osobám vo výkone ústavného ochranného liečenia a osobám umiestneným v ústave zdravotníckej starostlivosti sa doručujú prostredníctvom správy príslušného zdravotníckeho zariadenia. Obdobne sa postupuje u chovancov domovov mládeže a iných kolektívnych zariadení pre mládež.
Písomnosti určené tým, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity, alebo tým, ktorí sú v ich bytoch alebo ktorým sa majú písomnosti doručiť v budovách alebo miestnostiach chránených diplomatickou imunitou, predložia sa ministerstvu na ďalší postup.
Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu a profesionálnym vojakom vykonávajúcim štátnu službu na území Slovenskej republiky, ak im nebol nariadený výkon mimoriadnej služby, možno doručiť prostredníctvom príslušných veliteľov. Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených zborov, ktorí nie sú ubytovaní v objektoch ozbrojených zborov, sa doručujú priamo; v ostatných prípadoch sa doručujú prostredníctvom ich veliteľov alebo náčelníkov.
Príslušnému orgánu obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, zasiela poverený zamestnanec súdu v lehote desiatich pracovných dní odo dňa vyznačenia právoplatnosti na prvopise rozhodnutia správu o právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, či tu manželstvo je, alebo nie je, o rozvedení manželstva, vyhlásení manželstva za neplatné, o priezvisku dieťaťa, ak sa rodičia o priezvisku dieťaťa nedohodli, ak nie je žiadny z rodičov známy, alebo ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení, o zmene priezviska dieťaťa, najmä pri osvojení alebo zrušení osvojenia, o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, o určení alebo zapretí otcovstva, o určení materstva, o vyhlásení za mŕtveho a o zrušení osvojenia, obsahujúcu skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu podstatné pre vykonanie zápisu v matrike. Na miesto správy možno v odôvodnených prípadoch v rovnakej lehote zaslať rovnopis rozhodnutia bez odôvodnenia opatrený doložkou právoplatnosti.
Príslušnej správe katastra sa zasielajú v lehote desiatich pracovných dní odo dňa vyznačenia vykonateľnosti na prvopise rozhodnutia rovnopisy rozhodnutí súdu o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné rozhodnutia o právach k nehnuteľnostiam podľa osobitného predpisu, 19b) opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Rovnopis predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú práva k nehnuteľnostiam, sa zašle príslušnej správe katastra ihneď po jeho vyhotovení.
Príslušnému daňovému úradu sa v lehote desiatich pracovných dní odo dňa vyznačenia vykonateľnosti na prvopise rozhodnutia zasielajú rovnopisy rozhodnutí súdu o vrátení súdneho poplatku alebo jeho časti opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
Poverený zamestnanec súdu zabezpečí uloženie rovnopisu rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony opatreného doložkou právoplatnosti do Notárskeho centrálneho registra listín (ďalej len "register listín"), a to v lehote troch pracovných dní odo dňa vyznačenia právoplatnosti na prvopise rozhodnutia. Po uložení rovnopisu rozhodnutia do registra listín sa predloží vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov notára učtárni súdu.
Ak koná občan pred súdom v inom ako slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Tlmočenie môže zabezpečiť aj asistent; v iných ako trestnoprávnych veciach aj predseda senátu alebo niektorý člen senátu. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici. Obdobne sa postupuje aj pri výsluchu osôb hluchých, nemých alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.
Súd priberie prekladateľa na preklad dožiadania súdu adresovaného cudziemu justičnému orgánu a pripojených písomností určených na doručenie v cudzine, návrhu na uznanie a výkon rozsudku slovenského súdu v cudzine a jeho príloh, medzinárodného zatýkacieho rozkazu a ďalších súdnych písomností zasielaných do cudziny, iba ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie neurčujú, že preklad sa nevyžaduje. Preklad sa vhodným spôsobom pevne spojí so slovenským znením písomnosti v poradí slovenský text a za ním preklad. Každá písomnosť je spojená so svojím prekladom samostatne; spájanie rôznych písomností a ich prekladov do jedného celku nie je možné. Zasielanie prekladov do cudziny bez pripojeného pôvodného slovenského znenia písomnosti nie je prípustné.
Súd priberie prekladateľa aj na preklad dožiadania cudzieho justičného orgánu, ako aj iných písomností, ak medzinárodná zmluva alebo právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie neustanovujú inak.
Súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka.
Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.
Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená.
Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku "Za správnosť vyhotovenia:", v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje sa"; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi.
Spravidla sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim.
Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal.
Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.
Vydávanie kópií a odpisov zápisnice
Ak účastník konania alebo strana v konaní požiada pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
Ak účastník konania alebo strana v konaní požiada o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní po skončení súdneho pojednávania, súd mu ju vydá bezodkladne po uhradení vecných nákladov spojených s vyhotovením kópie zápisnice.
Vydávanie odpisov zápisnice je spoplatnené podľa osobitného predpisu. (položka 28 zákona č. 71/1992 Zb.)
Zaznamenávanie priebehu súdneho pojednávania pomocou technických prostriedkov
Priebeh súdneho pojednávania možno zaznamenať pomocou technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenávanie zvuku a obrazu. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je nosič dát uložený.
Úkony spojené so zaznamenaním priebehu súdneho pojednávania vykonáva technický asistent. Ak je to pre konanie potrebné, na písomný pokyn predsedu senátu sa vyhotoví doslovný prepis záznamu; úkony s tým spojené vykonáva asistent.
Ak sa na základe pokynu predsedu senátu vyhotovila na žiadosť niektorej zo strán kópia záznamu alebo prepis záznamu, pri ich odovzdaní žiadateľovi sa vyhotoví protokol; jedno vyhotovenie protokolu sa založí do súdneho spisu.
O hlasovaní sa spíše zápisnica. Zápisnica o hlasovaní sa označí samostatným číslom listu, ktoré nasleduje za posledným listom zápisnice o súdnom pojednávaní; to neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní odvolacieho súdu. V zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi uvedie
a) deň hlasovania,
b) postup pri jednotlivých hlasovaniach a ich výsledok,
c) výrok rozhodnutia s uvedením, či ide o rozsudok alebo uznesenie a
d) mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení so stručným odôvodnením.
Zápisnicu o hlasovaní podpíšu všetci členovia senátu a asistent, ak je na porade prítomný. Zápisnica o hlasovaní sa zalepí do obálky, ktorá sa opatrí nápisom "Zápisnica o hlasovaní", dátumom hlasovania, spisovou značkou veci, ktorej sa hlasovanie týka, a odtlačkom úradnej pečiatky.
Ak na porade o hlasovaní nemusí byť prítomný asistent, zápisnicu o hlasovaní spíše predseda senátu alebo ním poverený člen senátu. V zápisnici sa uvedie, kto ju spísal, a podpíšu ju všetci členovia senátu.
Obálku so zápisnicou o hlasovaní môže otvoriť len predseda senátu súdu vyššieho stupňa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, otvorenie obálky potvrdí svojím podpisom a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.
Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát uzniesol jednohlasne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o súdnom pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že uznesenie bolo vyhlásené bez prerušenia súdneho pojednávania.
Na súde sa používajú tieto úradné pečiatky:
a) veľká okrúhla pečiatka na vybavovanie súdnej agendy
Veľká okrúhla pečiatka má priemer 36 mm, v strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky, po obvode kruhu okolo štátneho znaku je označenie súdu. Každá veľká okrúhla pečiatka je očíslovaná; číslo úradnej pečiatky sa uvedie v jej texte.
Odtlačkom veľkej okrúhlej pečiatky súd opatrí prvopisy a rovnopisy vyhotovení súdnych rozhodnutí, listiny o poverení výchovou a zastupovaním maloletého, o ustanovení opatrovníka, úradné potvrdenie, doložku o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, nariadenie výkonu trestu a ochranných opatrení, príkaz na zatknutie a odvolanie tohto príkazu, príkaz na prijatie do väzby a príkaz na prepustenie z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, povolenie na návštevu obvineného vo väzbe, žiadosť o vypátranie pobytu osôb a odvolanie tejto žiadosti, výzva na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody, výzva na nastúpenie ochranného liečenia, opatrenie o ustanovení obhajcu, ako aj všetky písomnosti určené pre súdy alebo iné orgány v cudzine. V iných prípadoch sa môže veľká okrúhla pečiatka súdu používať, len ak tak ustanovuje táto vyhláška alebo osobitný právny predpis.
Ak sa listina opatrí odtlačkom veľkej okrúhlej pečiatky, odtlačok sa spravidla umiestni dva až tri riadky pod textovým stĺpcom v strede papiera; listina sa podpisuje vpravo od odtlačku okrúhlej pečiatky; je neprípustné, aby podpis zasahoval do odtlačku pečiatky. Veľká okrúhla pečiatka sa odtláča spravidla modrou farbou.
b) malá okrúhla pečiatka na vybavovanie agendy správy súdu
Malá okrúhla pečiatka má priemer 22 mm, v strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky, po obvode kruhu okolo štátneho znaku je označenie súdu. Každá malá okrúhla pečiatka je očíslovaná; číslo úradnej pečiatky sa uvedie v jej texte.
Odtlačkom malej okrúhlej pečiatky súd opatrí najmä všetky úradné poverenia, overenia a rozhodnutia, listiny určené do cudziny, rozhodnutia o vyradení nepotrebného a nepoužiteľného majetku v správe štátu, splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní alebo v konaní pred správnymi orgánmi, výkazy štatisticko-operatívnej evidencie, návrh plánu a rozpočtu, zmluvy, dispozície v súvislosti s bežnými účtami v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, registračné doklady v investičnej výstavbe.
c) podlhovastá pečiatka
Podlhovastá pečiatka súdu má spravidla rozmery 52 mm na šírku a 20 mm na výšku. Text podlhovastej pečiatky pozostáva z označenia súdu a jeho sídla (ulica, číslo ulice, poštové smerové číslo a mesto). Každá podlhovastá pečiatka je očíslovaná; číslo podlhovastej pečiatky sa uvedie v dolnej časti pod označením súdu.
V prípadoch, v ktorých nie je predpísané používanie veľkej alebo malej okrúhlej pečiatky a v bežnom administratívnom styku sa používa podlhovastá pečiatka súdu.
d) reliéfna pečiatka
Reliéfna pečiatka má okrúhly tvar s priemerom 36 mm. V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky, po obvode kruhu okolo štátneho znaku je označenie súdu. Každá reliéfna pečiatka je očíslovaná; číslo sa uvedie v dolnej časti pod štátnym znakom.
Reliéfna pečiatka sa používa najmä na rozhodnutia týkajúce sa ústavnej zdravotnej starostlivosti, na príkaz na prepustenie z väzby a z výkonu trestu odňatia slobody a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, ako aj vtedy, ak tak rozhodne predseda súdu.
Pri používaní reliéfnej pečiatky sa farba spravidla nepoužíva.
e) osemhranná pečiatka
Osemhranná pečiatka má priemer 32 mm, v strede je umiestnený kruh s priemerom 28 mm, kde je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky a po obvode tohto kruhu okolo štátneho znaku označenie súdu.
Odtlačkom osemhrannej pečiatky sa opatria rovnopisy poukazov, ktorými sa nariaďuje vydanie peňažných prostriedkov alebo iných hodnôt. V iných prípadoch sa osemhranná pečiatka používa, len ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo ak tak rozhodne predseda súdu.
f) podacia pečiatka
Podacia pečiatka má rozmery 54 mm na šírku a 32 mm na výšku.
Odtlačkom podacej pečiatky sa opatria všetky podania došlé súdu, ak nie je ustanovené inak. Podacia pečiatka sa odtláča spravidla modrou farbou.
g) pečiatka vyššieho overovania
Osvedčenie môže mať formu nálepky alebo pečiatky, ktorá sa pevne pripojí alebo umiestni na listinu pod podpis a odtlačok pečiatky, ktorých pravosť sa overuje. Osvedčenie zamestnanec vyplní podľa predtlače, podpíše ho vlastnou rukou a potvrdí odtlačkom malej úradnej pečiatky súdu v modrej farbe tak, aby čiastočne prekrývala osvedčenie. Ak v dôsledku nedostatku miesta na overovanej listine nemožno osvedčenie umiestniť priamo na ňu, zamestnanec súdu k verejnej listine pripojí pomocou trikolóry vo farbách štátnej zástavy osobitný hárok papiera, kam osvedčenie umiestni. V mieste pripojenia umiestni odtlačok malej úradnej pečiatky súdu, aby bolo zrejmé, že pripojenie vykonal súd.
Okrem úradných pečiatok súdu sa na súde môžu používať aj ďalšie pečiatky, ktorými sa vyznačujú niektoré skutočnosti podľa tejto vyhlášky alebo osobitných predpisov.
Úradná pečiatka notára sa na účely vydávania rozhodnutí v časti konania o dedičstve, ktorú vedie samostatne notár ako súdny komisár, považuje za úradnú pečiatku súdu.
| | | ďalšie |
| | |
